facebookmail
TOP NOVINKY
VOLEBNÝ SPOT - Volíme SOCIALIZMUS !!!!!!!!!! Viac tu>>>

IVAN HOPTA : VŽDY SOM STÁL A BUDEM STÁŤ NA STRANE OBYČAJNÝCH ĽUDÍ!

IVAN HOPTA : VŽDY SOM STÁL A BUDEM STÁŤ NA STRANE OBYČAJNÝCH ĽUDÍ!

Jeho meno je pojem. Každý ho však vníma po svojom.

V politike, veľkej i malej, preskákal už všeličo. Vždy to však bolo na základe mandátu, ktorí mu dali voliči. Nie tí, ktorí tlieskajú niekde pod pódiom a spievajú oslavné ódy na jeho osobu, ale tí, ktorí si prídu v deň “D” splniť svoje občianske právo /zámerne som nepoužila výraz občiansku povinnosť) a v anonymite, akú im poskytuje volebná zástena, zakrúžkujú meno, ktoré považujú za správne. Vraj večne vzdávajúci sa kandidát, ten, čo vykrikuje zo zadnej “lavice”, čo je vždy proti všetkému a všetkým.

S plnou vážnosťou však najsilnejší protikandidát terajšej primátorky mesta, PhDr. Ivan HOPTA. CSc. odpovedá v nasledujúcom rozhovore na otázky, na ktoré sa ho možno dodnes nikto neopýtal, odpovede by vás však mohli zaujímať… lebo určite ste o ňom už veľa počuli a o to menej o ňom možno naozaj viete.

Kto je Ivan Hopta?
Ťažko sa hovorí o sebe samom, ale je to človek, ktorý si vie povedať čo si myslí, aj keď preto niekedy trpí nielen on, ale aj jeho rodina. Ľudia si myslia, že som tvrdohlavý a že presadzujem len svoj názor. Nie je to pravda. Ak ma niekto presvedčí o svojej pravde a dobrých úmysloch, rád zmením svoj postoj k veci. Ktosi múdry raz povedal, že iba hlupák nikdy nezmení svoj názor. Múdry človek vie, že pod vplyvom vecných argumentov, alebo nových informácií, nie je hanba priznať, že som sa mýlil.

Ste však aj otec, manžel…
V súkromí som obyčajný chlap :-). Otec 3 detí, dcéra už pracuje, jeden syn študuje na VŠ,  najmladší je gymnazista. A manželka? O tej sa v poslednej dobe hovorí viac, ako je nám milé, možno by už ani nebolo treba, ale… Práve ona je tá, ktorá to má so mnou najťažšie. Keď už niektorí moji politickí oponenti nevedia nájsť cestu ku mne, snažia sa ma zlomiť cez ňu, ale tu musím povedať, že to zvláda statočne, už si asi zvykla. Vždy mi povie : “Urob, čo uznáš za vhodné. Neber ohľad na mňa.”

 
S manželkou Ivetou na gréckom ostrove Rhodos a vzácne chvíle, keď zostane čas na relax

Ste rodený Humenčan?
No, v tomto to mám trochu komplikované. Narodil som sa v Medzilaborciach, ale je to naozaj iba moje rodisko, nežil som tam ani jeden deň. Prvých päť rokov som prežil v dnes už zatopenej obci Starina, kde rodičia pôsobili ako učitelia, odtiaľ sme sa presťahovali do Hankoviec, kde sme žili  viac 20 rokov a potom som prišiel do Humenného. Vyše 30 rokov už žijem tu.

Ako povolanie aj na kandidátnej listine uvádzate “pedagóg”. Za katedrou ste však už poriadne dlho nestáli. Mýlim sa?
Nie, nemýlite. Ja som pedagóg. Učil som na vysokej škole a aj keď mi niektorí radi vykrikujú, že som učil marxizmus-leninizmus, nie je to pravda. Učil som základy všeobecnej pedagogiky budúcich učiteľov na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach. Štyri roky som bol poslancom NR SR a dlho som podnikal.

“Z času na čas sa za katedru postavím aj teraz, ale to hlavne v zahraničí,
kde keď ma požiadajú o informáciu o politickom alebo školskom systéme
u nás na Slovensku, tak sa so študentmi vždy rád stretnem.”

(I. Hopta)

 
Počas oficiálnej návštevy v ruskej Štátnej dume a po skončení zasadnutia strany ÚSVIT

Vo vašom životopise má svoje miesto aj obdobie, kedy ste boli poslancom NR SR. Práve toto je vám často vyčítané zo strany súčasného vedenia mesta, že “Čo si ty urobil pre Humenné, keď si sedel v parlamente.” Tak, urobili ste, či neurobili?
Tie výčitky ma majú vykresliť ako človeka, ktorý pre toto mesto nikdy nič neurobil. Mali by sme si však uvedomiť, že poslanec nie je výkonným predstaviteľom moci ani v NR SR, ani v mestskom zastupiteľstve. Keď som bol v NR, vládla tu koalícia na čele s Mikulášom Dzurindom. Boli sme vtedy v opozícii a ako predseda Poslaneckého klubu KSS trebárs aj spolu s predsedom Klubu strany SMER-SD Róbertom Ficom sme neraz zvádzali tvrdé politické súboje s vtedajšou vládou Mikuláša Dzurindu, aby sa zachránil aký, taký sociálny charakter štátu.  Dodnes si pamätám na moje tvrdé súboje s bývalým ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Naozaj tu nebola veľká šanca presadiť nejaké zákony tak, ako je aj teraz  problém, aby ste presadili svoje návrhy v Humennom, keď tu vládne jedna strana. Na druhej strane aspoň pozmeňujúcimi návrhmi sa nám podarilo niektoré sociálne dopady na ľudí zmierniť do takej podoby, aby boli pre nich prijateľnejšie.

 
Ivan Hopta s faktickou poznámkou v NR SR a so svojimi poslaneckými kolegami
Evou Černou a Karolom Fajnorom

To boli iné časy, ale dnes ste kandidátom na primátora mesta. Dlho ste váhali, kandidátku ste podali až tesne pred polnocou v posledný možný deň. Naozaj ste sa rozhodli až na poslednú chvíľu, alebo to bola len taktika?
Verte, alebo nie, rozhodovanie bolo ťažké a pravdou je aj to, že som vyčkával do poslednej chvíle, ale ten dôvod bol celkom jednoduchý. Čakal som, pretože som chcel vedieť, kto bude kandidovať. Ak by sa tam totiž objavil človek, ktorého by som považoval za dosť silného a ktorého by som bol ochotný podporiť, ja by som kandidovať nešiel.

“Nemusím byť primátorom za každú cenu.
Napokon som sa však rozhodol, že do toho idem
a tak trochu aj poučený z minulosti som radšej vsadil sám na seba,
ako by som mal podporovať niekoho, o koho kvalitách nie som celkom presvedčený.”

(I. Hopta)

Svoju kandidatúru som zvažoval aj preto, lebo viem, čo taká funkcia prináša, aj o čom je u nás volebná kampaň. Bohužiaľ sa u nás sa viac špiní, ako konštruktívne debatuje a to je škoda. Ďalšou dôležitou vecou boli financie. Veľmi dobre som si uvedomoval, že takú nákladnú kampaň, ako majú moje dve protikandidátky, si ja nikdy v živote nebudem môcť dovoliť a budem sa musieť veľmi, veľmi uskromniť a zvoliť iné formy, ako osloviť svojich voličov. Aj kvôli tomu je dnes tento rozhovor. Je to spôsob, ako povedať ľuďom, čo im povedať chcem a na čo sa ma možno doteraz nikto ani len neopýtal.

Nič nové pod slnkom. Vaše predvolebné kampane boli vždy z tých najskromnejších, postavené na veľmi jednoduchých formách prezentácie vašich myšlienok a názorov. Možno je to prekvapujúce, možno nepochopiteľné, ale rozhodne to vo vašom prípade funguje. Nečakám, že dáte recept aj iným, ale… :-)
A, viete, že dám!? :-) Fígeľ je v tom, že ľudia si pamätajú nielen vaše predvolebné sľuby, ale konfrontujú ich aj s vašimi činmi, ktoré nasledujú po zvolení. Mám teda takú zásadu, že keď niečo sľúbim, snažím sa to ako poslanec vždy presadzovať. Ľudia vám prepáčia, keď vidia, že ste sa za nich – obrazne povedané – pobili a aj keď ten váš návrh neprešiel, pochopia, že jednoducho nebola politická vôľa väčšiny. Nikdy vám však neodpustia, keď im niečo nasľubujete, napr. že sa 4 roky nebudú zvyšovať dane a po dvoch rokoch svojho vládnutia ich zvýšite. Potom sa aj vo mne niekedy vzbúri žlč a reagujem v tom zastupiteľstve tak, ako reagujem. Moje občasné vzbury na zastupiteľstvách mi môžu moji spoluobčania z času na čas aj vytýkať, ale nikdy mi nemôžu vytýkať, že som ich svojim vystupovaním, či nebodaj hlasovaním zapredal. Vždy som stál a budem stáť na strane obyčajných ľudí, ľudí, s ktorým sa život nemazná.

“Ľudí netreba klamať, jedno hovoriť pred voľbami a druhé,
keď už som zvolený, to nie je správne.
Nie slová, ale činy sú rozhodujúce.”
(I. Hopta)


Na humenskom Námestí slobody v politickej roztržke s Danielom Krajcerom

A práve toto vám niektorí vyčítajú. Vraj už nemusíte robiť kampaň pred voľbami, lebo si ju robíte celé 4 roky.
Toto nie je pravda. Toto nie je žiadna kampaň. Toto je len dodržiavanie predvolebných sľubov. Nemôžem predsa po voľbách zabudnúť, kto som, čo som, odkiaľ som a zostať len bábkou v rukách niekoho. Toho, žiaľ, sa odo mňa nedočkali a ani nikdy nedočkajú. Samozrejme, mohol som sa mať lepšie, mohol som mať zo svojho pôsobenia v zastupiteľstve výhody, ani manželka nemusela byť pod takým obrovským tlakom,  keby… Na druhej strane neviem, naozaj si neviem predstaviť, ako by som sa potom pozrel do očí svojim voličom, ako by som im na ulici podal ruku. Oni to totiž všetko vidia, vnímajú veľmi pozorne. Keď mi človek povie : “Škoda, že to neprešlo, ale aspoň ste im povedali pravdu.”, mne to za to stojí. Snažím sa byť hlasom obyčajných ľudí, lebo tak to cítim. Na druhej strane, nejaké moje návrhy občas prešli, lebo už aj kolegovia z iného politického spektra museli uznať, že jednoducho nemôžu ísť stále proti ľuďom.

“Tí ľudia majú svoje problémy, nemajú prácu, niekedy ani byt a tí, čo ho majú,
nevedia ho zaplatiť, za prácou musia odchádzať do zahraničia a ja im mám svojim hlasovaním ešte ich situáciu sťažovať,
len preto, aby som bol za poslušného? To teda nie.
Už som dosť skúsený  a mám vlastnú hlavu.”

(I. Hopta)

Vy ste pred 4 rokmi vo volebnej kampani sľúbili niečo v tom zmysle, že “Mňa nezastrašia. Budem hovoriť, čo si myslím.”. Vtedy ste podporovali kandidátku, ktorá napokon vyhrala a viacerí sme si boli vtedy istí, že toto je koniec “starého dobrého Hoptu”, ktorý nastavoval vedeniu mesta krivé zrkadlo a potichúčky sa z neho stane jedna z figúrok, proti ktorým tak bojoval. Vy ste však dodržali aj tento sľub :-) :-) :-)…
Vidíte, čo poviem, aj dodržím :-). Ale, vážne. Ja mám za to, že primátori by mali byť vo funkcii maximálne 2 volebné obdobia a vtedy som si myslel, že Kostilník už tomuto mestu po 12 rokoch nemá čo dať. Nádejal som sa, že noví ľudia budú viesť mesto lepšie aj vďaka tomu, že sme tu mali ľavicovú vládu Roberta Fica a blízke prepojenie okresných štruktúr SMER-u a celoštátnej politiky prinesie ľuďom väčší blahobyt v tomto meste. Primátor Kostilník sa v podstate hlásil k pravicovým stranám, ja som ľavičiar, tak to vyplynulo celkom logicky, že podporím Janu Vaľovú.

Neskôr ste sa za tento „zločin“ Humenčanom verejne ospravedlnili. Prečo?
Hm… Moje očakávania sa nenaplnili. Neskôr som priznal, aj verejne, že som sa mýlil. Uznal som, že toto nie je správny človek na správnom mieste. Politiká plná arogancie by podľa mňa nemala mať miesto v našom meste. Ani predvolebné sľuby dané občanom sa nesplnili a preto považujem za správne, aby sme sa pokúsili o zmenu na tomto poste.

Ako dnes vidíte svoje šance?
Nepredpokladal som, že bude toľko kandidátov. Očakával som vážny súboj 3 až 4 ľudí, ktorí budú bojovať volebným programom. Takto sa hlasy budú trieštiť a to nahráva súčasnej primátorke, ale dali sme sa na boj, musíme to dobojovať.

A nemienite sa vzdať? Niektorí o vás hovoria ako o večne vzdávajúcom sa kandidátovi. Koľkokrát ste teda už kandidovali za primátora a koľkokrát ste sa vzdali?
No, toto je fáma, ktorá úspešne prežíva medzi ľuďmi. Tu prehlasujem a kto chce, môže si to overiť, že ak som už odovzdal kandidátnu listinu, nikdy som sa nevzdal a neurobím to ani teraz. Za primátora som kandidoval zatiaľ iba raz a to v roku 1994 (vyhral vtedy J. Pavlík). Aj v tejto kampani už bolo počuť kuvičie hlasy, že som sa vzdal v prospech toho, alebo tej, ale som tu, robím s vami tento rozhovor a v sobotu idem na diskusiu do rozhlasu…

Hovorili sme o tom, že momentálne je 7 kandidátov na primátora, čo znamená dosť značnú polarizáciu spoločnosti. V posledných dňoch však začínam mať pocit, akoby sa tie názory obmedzili už iba na “za a proti” súčasnému vedeniu. Už nie za jedného, druhého, tretieho… Vnímate to takto aj vy?
Áno. Cítim, že po tej prvotnej eufórii, keď sa ľudia stotožňovali s viacerými kandidátmi a hľadali v nich východiská, v posledných dňom mám pocit, že sú tu už len 2 tábory. Tí, ktorým situácia v tomto meste vyhovuje a chcú ju udržať a tí, ktorí chcú zmenu. Mňa veľmi teší, že aj voliči z iného politického spektra mi vedia prísť podať ruku a povedať : “Rozhodli sme sa, že vás podporíme, aby sa hlasy zbytočne nerozbili.” Na jednej strane to chápem ako dobrú správu, na druhej ako záväzok.

“Chcem presvedčiť ešte viac ľudí, že viem byť nielen večným kritikom,
ale aj človekom, ktorý prinesie do mesta reálny politický, ekonomický i sociálny program.”

(I. Hopta)


V televíznej relácii Pre a Proti venovanej utečencom.

Voľby nie sú ani tak o volebných programoch, lebo tie sú všetky skoro rovnaké. Máte vy v tom svojom niečo, čím sa možno chcete odlíšiť od svojich protikandidátov?
Máte pravdu. Opravovať chodníky, starať sa o zeleň a bezpečnosť v meste budú rovnako ľavičiari, ako aj pravičiari, či nezávislí.

“Ja by som chcel ako prvé upokojiť atmosféru v tomto meste.

V prípade môjho zvolenia by som dal najavo všetkým Humenčanom bez ohľadu
na ich  názory,
že už sa tu prestalo bojovať medzi sebou a začalo sa spoločne tvoriť.
A žiaden iný názor ako ten môj nie je dôvodom na to, aby bol niekto prenasledovaný,
vydieraný, či aby ho vyhodili zo zamestnania.”

(I. Hopta)


S pravoslávnymi veriacimi v Bardejovských kúpeľoch

Stále aktuálna je téma bytov. Po prvýkrát od druhej svetovej vojny v Humennom sa za štyri roky nepostavil ani jeden byt. To, že mesto kúpilo byty od súkromníka za neskutočné peniaze, je síce pekné, ale… Mesto musí stavať byty pre svojich občanov a nie kupovať ich od súkromníkov.

Humenskú SAD-ku, ktorá Humenčanov vozila 50 rokov, sme vymenili za nejakú michalovskú firmu. Toto je neprijateľné. Humenská SAD-ka by sa mala stať znova hlavným dopravcom v našom meste.

Prenajatý Zimný štadión a Dom smútku sa musia vrátiť znova do rúk mesta.

Podnikateľom sa tiež nesmú meniť neustále podmienky. Musíme im dať istotu, aby sa tu cítili komfortne.

V našich podmienkach veľmi ťažko dokážeme pritiahnuť investorov. Nevidel by som nádej iba smerom na západ, ale orientoval by som sa na našich východných susedov. V niektorých slovanských krajinách je dostatok schopných podnikateľov, ktorí by mohli byť prínosom aj pre Humenné.


So známym slovenským mímom Milanom Sládkom a galeristom Mirom Smolákom


Ivan Hopta s rómskymi hudobníkmi

Jedna vec je vyhrať voľby a druhá potom presadiť návrhy v situácii, keď primátor nemá v zastupiteľstve väčšinu. Vidíte v kandidátoch zo svojej kandidátky dostatočnú záruku, že oslovia voličov a následne budete mať v nich oporu?
Ja sa chcem poďakovať tým, ktorí sa nebáli a idú so mnou do týchto volieb aj napriek tomu, že riskujú problémy. A, už sa aj stalo :-(. O to viac si tých ľudí vážim. Sú tam mladí, príslušníci strednej generácie i ľudia, ktorí majú za sebou určitú kariéru i bohatú prax. Ja sa však v konečnom dôsledku nebudem brániť spolupráci s nikým.

“Chcel by som vytvoriť takú pracovnú atmosféru v rokovacej sále,
kde by sme riešili problémy občanov tohto mesta a nie svoje vlastné.”

(I. Hopta)

Ja si myslím, že v rámci konštruktívneho dialógu sa môžeme pohádať, povedať si svoje názory aj horlivejšie, ale po skončení zastupiteľstva si podajme ruky, dajme si spolu kávu a život ide ďalej. Rozdielne politické postoje nás nesmú  ovplyvňovať natoľko, aby sme prestali byť ľuďmi, priateľmi, kolegami. My sme Humenčania a budeme tu žiť bez ohľadu na to, ako to 15. novembra dopadne. Mali by sme na to myslieť, aby sme sa za seba nemuseli hanbiť, aby sme si vedeli podať ruku aj po týchto voľbách.

“V týchto voľbách ide o veľa.
15. novembra sa rozhodne, či tu bude naďalej panovať strach,
alebo bude Humenné znova slobodným a demokratickým mestom,
kde sa kritika prijíma ako prirodzená súčasť života
a motivácia robiť veci lepšie pre nás všetkých.”

(I. Hopta)

Zdroj : humencanonline.sk