facebookmail
TOP NOVINKY
VOLEBNÝ SPOT - Volíme SOCIALIZMUS !!!!!!!!!! Viac tu>>>

SLOVENKA: Nový líder ľavice na Slovensku?

SLOVENKA: Nový líder ľavice na Slovensku?

Členstvo v EÚ je podľa neho nevýhodné, nezamestnanosť mladých je vraj časovaná bomba. Na Slovensku vraj nie je demokracia a projekt EÚ je iba nástrojom monopolov na oklieštenie právomocí jednotlivých krajín. Má len 26 rokov, no začína na seba viazať čím ďalej väčšiu skupinu nespokojných ľudí. Je toto nový líder ľavice na Slovensku? Prinášame rozhovor s predsedom VZDOR – strany práce, Stanom Pirošíkom.

Ste predsedom strany ktorá kandidovala aj do Európskeho parlamentu. Zároveň ste proti EÚ. Nie je to v rozpore?

S našim programom rozhodne nie. Nikde nie je napísané, že tí, ktorí idú do Európskeho parlamentu musia byť podporovateľmi EÚ. My na našu kandidatúru máme svoje opodstatnené dôvody. Jednak nám ide o to, aby sa ľudia zamysleli nad základnými otázkami nefungovania súčasného systému, pretože mnohí riešia len tieto dôsledky, nie príčiny. Po druhé si uvedomujeme nutnosť medzinárodnej spolupráce vykorisťovaných, bez ktorej v dnešnom stave medzinárodnej výroby a finančných gigantov zmôžeme veľmi málo. Po tretie, jeden náš poslanec EP bude obrovským zdrojom príjmov pre komunistické hnutie, nakoľko od nás tam nikto nejde preto, aby postavil vilu. Podľa našich stanov, poslanca vypláca organizácia tak, aby bol bezproblémovo zabezpečený a ostatné ide do hnutia. Keďže nás neplatia žiadni vplyvní sponzori, okrem obyčajných ľudí, ktorí nám posielajú príspevky na činnosť, bol by to obrovský krok vpred v našej práci, dokázali by sme zabezpečiť, aby sa ďalší venovali politickej činnosti ako hlavnej činnosti, nie po večeroch a víkendoch, keď nie sú v práci.

Členstvo Slovenska v EÚ je podľa Vás nevýhodné?

Ide o to, ako sa na to pozeráme. Ak sa máme za handry, tak bol vstup výhodný – veď priniesol pracovné príležitosti, prílev investorov a podobne. Síce im tam robíme čoraz rýchlejšie a za pár eur, ale hurá, máme prácu. /úsmev/

Ak sa však za handry nemáme, tak si uvedomíme, že každý imperialistický celok akým je aj EÚ spája národy nie pre ich blaho, ale preto, aby ich čo najlepšie oraboval. Pozrite, niekto argumentuje automobilkami, kde pracuje niekoľkotisíc ľudí ako o úspechu. Uvedomujeme si ale, že tento systém, kde sa klaniame našim chlebodárcom priniesol zrušenie podnikov, ktoré zamestnávali omnoho viac ľudí. Napríklad len Bavlnárske závody V.I. Lenina v Rybárpoli zamestnávali v najlepších rokoch podstatne viac ľudí ako KIA – rozdiel je v tom, že v BZVIL sme pracovali pre seba, v KIA sa vyvážajú milióny do Soulu.

Ale Slovensko čerpá z EÚ viac ako momentálne vynakladá…

Nikto však nepočíta, koľko kapitálu a ziskov sa z tejto krajiny vyvezie. /úsmev/

Odmietate aj európsku menu Euro?

Áno, pretože je to mena zotročenia. Ak by bola Európa socialistická – teda ak by hospodárstvo patrilo Európanom a nie európskym a iným monopolistom a bankárom, nevadila by mi.

Máte dosť pesimistické výhľady na vývoj spoločnosti. Čo si myslíte o osude EÚ?

EÚ čakajú konflikty a trhanie sa o ochranu jednotlivých trhov. Čakajú nás sociálne vzbury, spoločenský chaos, rozoštvávanie národov a národností proti sebe, začne boj o chleba. Ak sa uvedomíme a začneme bojovať ako trieda vykorisťovaných proti triede vykorisťovateľov, bude to skutočne boj o chlieb, ak sa neupovedomíme, necháme sa rozoštvať a začneme bojovať proti sebe, bude to boj o omrvinky, ktoré nám kapitalisti nechali.

Budete kandidovať do parlamentu v blížiacich sa voľbách?

Áno. Nie pre samotné hlasy, ale pre rozširovanie povedomia o našom programe a cieľoch. Naše heslo je : „Voliť nestačí – organizujte sa!“.

Vaše výhľady na dobrý výsledok v blížiacich sa parlamentných  voľbách sú slabé. Napriek tomu chcete kandidovať. Nemrháte časom a energiou zbytočne?

Už len to, že bude niekde publikovaný tento rozhovor nie je mrhaním času. Voľbami sa nič nekončí nech je výsledok akýkoľvek. Voľby nemôžu uškodiť, iba sa ukáže, nakoľko si už ľudia podstatu vykorisťovania a nutnosti zmeny systému uvedomujú. Skutočná zmena, aj tak podľa mňa nepríde voľbami, ale úplne inak a v čase ktorý nemusí byť tak ďaleko, ako by úsmevy oligarchov mohli nasvedčovať.

Vo svojich článkoch a príhovoroch tvrdíte, že tu nie je demokracia, že kapitalizmus je zločinný systém. Ako ste k tomu došli?

My sa vždy musíme pýtať demokracia pre koho? Všeobecná, čistá demokracia neexistuje. Aspoň nie v triednej spoločnosti. Spoločnosť je rozdelená na spoločenské triedy, tak ako v minulých historických obdobiach. Máme tu vykorisťovateľov a vykorisťovaných. V médiách, ktoré ovláda trieda kapitalistov sa ozýva názor, že je tu demokracia, lebo môžeme povedať svoj názor. To je ale veľmi málo, keby som si aj odmyslel, že ten názor ničím nepohne a je pre súčasný globálny kapitalizmus bezvýznamný a tiež fakt, že súčasné médiá neustále opakujú názory nepatrnej menšiny obyvateľstva. Všimnime si, ako ospravedlňujú súčasný systém a hovoria o „nevyhnutných škrtoch“ atď.  Demokracia pre mňa neznamená možnosť nadávať pri pive, alebo na nejakej demonštrácii a potom sa rozísť domov, demokracia znamená možnosť o niečom rozhodovať a národ, ľud, ktorý nič nemá o ničom nerozhoduje. Veď my sme otrokmi bánk a na splácanie dlhu si zarábame tým, že spravujeme cudzí majetok – teda pracujeme v kapitalistickej firme, o ktorej rozhoduje kapitalista. Nič nemáme – takže o ničom nerozhodujeme, nedá sa hovoriť o demokracii.

Ale ako by ste to zmenili? Takto predsa svet funguje stáročia a nikto riešenie nenašiel. Každý pokus sa zmenil na katastrofu. Demokracia alebo ako hovoríte  – „kapitalizmus“ je teda logický. Nie?

Až vtedy, keď budeme skutočným vlastníkom republiky, až vtedy bude mať aj názor človeka svoju váhu. Nebude len výkrikom do tmy. Aj preto my komunisti sme za rozsiahlu demokratizáciu v rámci spoločnosti – od dielne až po štátne orgány. Pred pár rokmi, keď sa spustili „úsporné balíčky“, vyšlo do ulíc okrem iného vo Francúzsku niekoľko miliónov ľudí. Ničím to nepohlo. Potom začali okupovať myslím benzínové pumpy, tak ich násilím rozohnali a hotovo. Akú váhu majú teda názory más? Absolútne žiadnu. Zato keď niečo vadí nejakému vplyvnému zazobancovi, už to papagájujú všetky TV stanice.

Dôležité je ešte poznamenať, že akákoľvek demokracia končí pred bránami kapitalistického systému. Ak si niekto myslí, že nejaké myšlienky môžu prejsť v činy bez toho, aby kapitalisti nevyložili všetky prostriedky k zničeniu  svojho odporcu, tak je pekne naivný. Za príklad môžu poslúžiť desiatky vojenských prevratov proti krajinám, ktoré sa napríklad rozhodli znárodniť už len prírodné bohatstvo, nie to ešte hospodárstvo.

Na facebook profile VZDORu zgrupujete ľudí, ktorí Vám majú písať o podmienkach v ich zamestnaní. Uverejňujete informácie o pomeroch v spoločnostiach ako Kia, čo tým sledujete?

Chceme, aby sa ľudia vzájomne informovali o tom, aká situácia panuje v podnikoch nie len na Slovensku, chceme prinášať skutočné správy zo Slovenska a zároveň ľudí vyzývať k aktívnej spolupráci a odporu. Sme presvedčení, že zjednotený ľud nemože byť nikým porazený. Keďže pracujúca trieda nedisponuje obrovskými majetkami ako naši vykorisťovatelia, našou jedinou zbraňou je jednota a solidarita. Tá je v dnešných dňoch pomerne rozbitá, obmedzená len na konkrétne firmy, odvetvia…

Je to obrovská zbraň, ktorá leží pred nami a my ľudí burcujeme k tomu, aby sa jej chopili, lebo potom sa naozaj inak diskutuje…

Ale ak by tieto firmy nedávali prácu ľuďom, ľudia by ju nemali. Bez podnikov by predsa nebola práca. To nemôžete spochybniť.

/smiech/ Ale veď my nechceme zrušiť podniky, my chceme, aby boli nástrojom rozvoja blahobytu spoločnosti, nie nástrojom vykorisťovania. A za týmto účelom sme ochotní vybudovať množstvo nových podnikov. V súčasnosti sú neraz na výber len dve možnosti – buď byť lacným otrokom, alebo byť nezamestnaným.  Aj keby sme sa v súčasných podnikoch pretrhli od výkonnosti (o čo sa manažment mnohých evidentne snaží), nijako sa to neprejaví na zlepšení života spoločnosti, práve naopak.

Ste mladý človek, máte len 26 rokov. Ako je možné, že stojíte na čele radikálne ľavicovej strany?

Nerozumiem, čo by na tom malo byť nemožné. Podľa mňa je to úplne prirodzené. Keď sa len hlbšie zamyslíme, pozrieme sa, kam smeruje kapitalistická spoločnosť, tak je úplne jasné, že táto spoločnosť tu dlho nevydrží, len ak za cenu prudkých útokov na sociálnu úroveň a vojnového konfliktu, čo sa už deje. Ja sa ani nemusím s nikým dohadovať či je lepší kapitalizmus alebo socializmus, nakoľko opakujem, kapitalizmus ani v tejto čoraz horšie znesiteľnej podobe tu čoskoro tak či tak nebude.

No… Nie je to ale tak obvyklé na Váš vek.

Pristavím sa pri mladých ľuďoch. Niektorí starší hovoria, že nám mladým teraz patrí svet, zdôrazňujú, že môžeme cestovať, iní zas hovoria, že to mladým absolútne nezávidia, pretože sa nedá žiť inak, ako vycestovať, niečo zarobiť, potom si zobrať hypotéku, zaplatiť ju a umrieť. Vidíte, v akých dvoch kontextoch sa dá uvažovať napríklad o slobode cestovať.

Keď tak pozorujem dnešnú klasickú mládež na Slovensku, nejako nezainteresovanú do politiky, tak stále prevláda názor o „novom dobrom kapitalizme“, že to staré odišlo, máme tu niečo nové a slobodné, kde každý šikovný bude mať vilu a BMW atď atď. Tiež som si všimol, že k najčastejším šíriteľom takýchto názorov patria buď ľudia, ktorí v podstate nie sú zárobkovo činní, chodia na školu a živia ich rodičia a starý rodičia, ktorí majú byty a domy lacno získané alebo postavené za socializmu, alebo sú to aktívni pravičiari, ktorí pochádzajú z podnikateľských rodín a cestu k podnikaniu mali celkom dobre pripravenú a vyšlapanú. U nás je žiaľ 25 rokov zatiaľ málo na to, aby si ľudia uvedomili, kde sme sa to ocitli a kam sa vydať. V krajinách, kde kapitalizmus nie je „nový“ je aj mládež a jej zmýšľanie podstatne viac vymanená z režimnej propagandy.

No ale Vaši rovesníci začínajú kariéru, budujú si budúcnosť, prípadne zakladajú rodinu.

Áno, ale ja skôr poznám mnoho mojich rovesníkov, ktorí majú 26 rokov stále bývajú u rodičov, robia neraz za minimálku, alebo sa tlačia v jednom byte aj šiesti. Ďalší mladý pár má v byte podnájomníkov, aby utiahli splácanie hypotéky. A takých príkladov Vám tu vymenujem desiatky, a osobne ich poznám. Kde boli naši rodičia v tomto veku? Práve preto, ak chcú naozaj budovať budúcnosť, rodinu a kariéru – samozrejme profesijnú, nie v špekuláciách a okrádaní, tak by sa mali k nám pridať. Pozrime sa na štáty EÚ. V mnohých je až polovica mladých nezamestnaných, obrovské množstvo z nich robí naozaj za minimálku, bez šance osamostatniť sa. U nás je to jedna tretina, vysoké školy sú len odkladom nástupu na úrad práce a to sa už nevyjadrujem o zameraní týchto škôl alebo o ochote firiem prijímať ľudí bez praxe.  Navyše čoskoro to bude tak, že len vyjdeme zo školy a už budeme dlžný za školné, potom príde hypotéka – tak z čoho majú mladí začať žiť a budovať život? To majú byť do päťdesiatky v stave provizória? Potom sa tu inteligenti-ekonómovia čudujú, že máme čoraz viac dôchodcov a čoraz menej detí.

Posledná otázka. Čo socializmus do 1989?

Je to obrovská historická skúsenosť, prvý veľký pokus o nastolenie demokracie pre drvivú väčšinu obyvateľstva a diktatúru proti hŕstke vplyvných vykorisťovateľov. Stretli sme sa s úspechmi i problémami, no napriek tomu to bolo najúspešnejšie obdobie v histórii ľudstva. Mne však rozhodne nejde o to ho bezvýhradne oslavovať, alebo naopak haniť, aby som sa zapáčil dnešným chlebodarcom, ako to pozorujeme u mnohých novinárov, politikov, historikov, komentátorov, atď.

My sa z tohto obdobia musíme predovšetkým poučiť. Tak ako sa Marx, Engels a Lenin poučili z Parížskej komúny, kedy skonštatovali, že bola málo autoritatívna voči tým, ktorí ju chceli zničiť a napokon zničili, tak ja osobne som dospel k záveru, že v budúcom socializme bude veľmi dôležitý boj proti byrokratizácii strany, privieraním očí či už pred priestupkami riadiacich osôb ale aj podriadenými pracovníkmi, do riadiacich funkcií sa nesmú dostať ľudia, ktorí si chcú podávať ruky s kapitalistami, alebo tam idú pre osobný prospech a výhody.

Z členstva v strane nesmú plynúť žiadne výhody, čomu plne zodpovedajú naše stanovy, posilnená musí byť aj kritika a sebakritika ako zdola nahor, tak zhora nadol. Osobné výhody a pridané má dostať  ten, kto sa výrazne zaslúži o rozvoj vo svojom obore.  A samozrejme každý, kto poctivo pracuje má nárok na slušný dôstojný život. Len to môže byť nástrojom proti byrokratizácii vedúcich orgánov. Práve takáto kritika udržuje socializmus životaschopným. Na druhej strane tu nemôže byť zmierlivosť s kapitalistickými živlami, ktoré budú vynakladať všetky prostriedky na vrátenie svojej vlády. Krvavé prevraty v 20.storočí jasne vypovedajú o tom, akí „mierumilovní“ ľudia to sú.

Rozhovor viedla M. Nesvadbová, redakcia sa s názormi v rozhovore nemusí stotožňovať  a názor nechávame na úsudok čitateľa samotného.

ZDROJ: http://www.zenskyweb.sk/novy-lider-lavice-na-slovensku